"Stratíš, pochopíš!"

Prečo si začneme vážiť ľudí, až keď z nášho života odídu? Prečo si až keď odídu uvedomíme, čo pre nás znamenali? Ak stratíme slobodu je to niečo podobné. Akoby človek zrazu stratil schopnosť lietať. Akoby zrazu stratil krídla.

Teraz nastal ten čas keď sme ukrátení o slobodu a naše krídla sú zlomené. Neostáva nám nič iné len sedieť doma a krídla si liečiť, aby sme neskôr mohli znova lietať.

A vieš čo? Je fajn že máš tie krídla zlomené aj ty! Nieže by som bola škodoradostná a priala ti čosi zlé, to vôbec, práve naopak. Teraz máš čas očistiť si to perie, namazať ho aby mohlo ďalej správne viať vo vetre. Vetre slobody. Máš čas na to aby dorástli nové pierka na tvojich krídlach. Máš čas, zmyť zo seba ten prach a špinu ktorá, sa na teba počas divokého letu nalepila.

Prečo toto píšem? Prečo píšem o nezmyselných krídlach, pierkach a ďalších hlúpostiach? Veď nie si žiaden vták, ani nič čo dokáže lietať, však? Dovoľ mi vyvrátiť toto tvoje tvrdenie. Nie, nie si žiaden vták. Si niečo omnoho krajšie. Si anjel ! A anjeli predsa krídla mávajú, no nie? Nie ? Máš pravdu, niektorí krídla nemajú a vieš prečo ? Predsa preto, aby sme nezistili že sú to anjeli. 

A prečo sú zlomené ? Pretože súčasná situácia nám nich zlomila. Zatvorila nás do našich domovov a tým pádom nám zobrala slobodu. Zobrala nám vietor v ktorom môžeme naše krídla roztiahnuť a lietať.

Pamätáš na tú slobodu ? Mohol si ísť kam sa ti zachcelo a s kým sa ti zachcelo. Vážil si si to, že môžeš slobodne cestovať kam len sa ti zachce? Ja si myslím, že nie . Určite nie tak, ako si to budeš vážiť keď toto všetko jedného dňa pominie. Viem a úplne ťa chápem že ti už členovia tvojej rodiny lezú úplne na nervy, no toto je akási skúška. Či si dokážeme vážiť jeden druhého.

Veď koniec koncov, spomeň si koľkokrát si už prosil, aby sme boli chvíľu doma. Že nemáš ani čas porozprávať sa s blízkymi o ich trápeniach. Ako sa majú a či sa mi ich život páči, či robia to čo ich baví alebo si prosil už len o chvíľu samoty, aby si si mohol utriediť svoje rozlietané pocity, myšlienky. Koľkokrát si len čakal na víkend ? Pretože si bol tak vyčerpaný, že už si nevedel ani ako sa voláš?

Tak vidíš ! Nech sa ti páči, tu ho máš! Niekto ťa vypočul a dáva ti priestor a čas na to, aby si si oprášil svoje pierka, aby si nechal uzdraviť svoje krídla. Máš k dispozícii čas, ktorý môžeš využiť akokoľvek len chceš. Využite ho ale prosím rozumne a zodpovedne. Vážne. Skús urobiť všetky tie veci ktoré by si inokedy odložil na "keď na to bude čas". Teraz na to čas máš . Tak smelo do toho!

Stratili sme slobodu, no dostali sme príležitosť. Príležitosť, ktorú nemôžeme premárniť. Je čas využiť ju!

Tak nad tým skús prosím popremýšľať. Je mi jedno, či nad tým budeš premýšľať 3 minúty alebo 3 hodiny, iba o tom skús popremýšľať.

Sloboda a príležitosť.

Viči ❤