Narodeninový špeciál

Vitaj čitateľ/ka !

Dovoľ mi privítať ťa pri našom narodeninovom článku. Dnes to bude niečo iné ako moje myšlienky v podobe písmen na bielom podklade. Dnes si troška zaspomíname, no skôr ako začnem, chcela by som sa obrátiť na toto naše číselko. Päť ... Päť rokov, počas ktorých si tu zhromažďujem svoje chaotické myšlienky. Niekto by bol povedal, že 5 rokov je dosť dlhá doba na to, aby o tebe ľudia vedeli. Aby ťa ľudia spoznávali na ulici. Nemyslím tvoji kamaráti, ale ľudia ktorých nepoznáš, no u mňa to tak nieje. Vždy som bola človek čo sa bál názoru iných, dodnes tomu je tak. Možno aj toto je dôvod prečo o tomto veľa ľudí nevedelo. No dnes som tu a nikde inde! Takže vám idem "rozpovedať príbeh" ako toto všetko začalo. Môžeme? 

Bolo to presne 25.5.2015 , keď už asi mali rodičia dosť môjho neustáleho rozprávania a konšpirovania čo by keby .. keď moju maminu napadlo , že by som si mohla založiť blog . Prišlo mi to zaujímavé a preto som si hneď sadla za počítač a začala hľadať čosi ako "Ako si vytvoriť stránku" , noaaa po niekoľkých hodinách som sa dopracovala k 1. verzii tohto blogu. Nevyzeral úplne najkrajšie , no bola som so sebou spokojná . Predsa len som mala 11 rokov. Spočiatku som tam písala samé blbosti, no postupom času som si urobila taký malý "obraz" ako by taký blog mal správne vyzerať. Nevravím , že dnes je toto miesto ukážkovým perfektným blogom , no som s ním spokojná ! A keďže som chcela , aby články vyzerali krajšie , chcelo to nejaké fotky . Najprv úplne stačili tie z Googlu ,ale napadlo mi , že by som mohla skúsiť pridať aj vlastné fotky. Viete čo je vtipné ? Ja som tam tie svoje fotky pridávala , no teraz ich tu nájdete len zopar, hahh. 

Fotenie mi ostalo a vždy sa teším keď môžem vziať foťák do rúk a čosi pekne cvaknúť. Začiatky neboli jednoduché , no ani teraz to tak nieje . Vlastne ono to nikdy nieje jednoduché. Vždy je v čom napredovať a zlepšovať sa. Výnimkou som nebola ani ja . Moje prvé fotky boli no ... Ummm , zvláštne umelecké diela. Fotky hore nohami , či úplne bez pointy boli toho súčasťou. Pokus o 'profesionálne fotky' sa veľmi nepodaril a fotky skončili v koši. No , aj takéto boli začiatky. Keď som sa naučila ako tak narábať s foťákom, občas som len tak niekde vybehla odfotiť kvet alebo mesiac , blesky , čokoľvek čo sa mi páčilo a dala som to na Instagram. Zarazilo ma , že sa to páči takému množstvu ľudí a to ma nakoplo a fičala som ďalej. Snažila som sa mať foťák vždy po ruke a skúšať fotiť rôzne objekty. Keď raz niekedy v lete som sa dostala na Súťaž Dobrovoľných hasičských zborov. To mi bola iná paráda ! Hadice, voda , zvláštny stroj čo veľmi hučal, množstvo ľudí a nikto to nefotil. Teda všimla som si postaršieho pána v uniforme s nejakým malinkým fotoaparátom , no neprišiel vlastne ani ako amatér. Preto som sa vtedy opýtala kamaráta , čo ma tam priviedol , či mávajú aj nejaké fotky z týchto súťaží , alebo či videli nejakú fotku čo tí páni fotia . Jeho odpoveď bola jednoznačná : "Nie!" Noa presne tu vo mne skrsol nápad začať fotiť súťaže DHZ, no nevedela som ako. Naši má veľmi nechceli púšťať a voziť na takéto vzdialenejšie akcie, ale 25.6.2019 som sa stala členkou Dobrovoľného hasičského zboru obce Kojatice a hneď to išlo ľahšie. Dozvedela som sa veľa zaujímavých infošiek , že to veľké čudo , čo tak veľmi hučí sa volá stroj , alebo po našom mašina. Taktiež som si popri našich tréningoch vyhliadla aj nejaké miesta , odkiaľ by boli zaujímavé fotky a na najbližšej súťaži som sa tam skúsila postaviť a čosi pofotiť. Keďže som z časti duše perfekcionista ,hneď keď som prišla domov zo súťaže som fotky stiahla, vymazala rozmazané fotky a nejaké upravila . Keď si potom ľudia pýtali fotky, bolo milé a povzbudzujúce čítať si tie pekné správy , že sa im fotky páčia. Vie to vždy milo potešiť , keď si vážite prácu človeka a odmeníte ho aspoň slovom. No bohužiaľ stretla som sa aj s prípadmi , že ľudia boli aj nepríjemný , ale taký je život a nikdy k vám nebude nikto vždy len dobrý. Pomedzi tieto udalosti som si vždy našla čas niečo napísať . Keď som sa nemala s kým porozprávať , alebo ma čosi 'ťažilo' vždy som niečo napísala a už bolo dobre. Veď nakoniec o Tom svedčí aj moja aktivita a pridávanie článkov. Päť rokov je dlhá doba, a preto ti chcem povedať , že aj keby bola cesta neviem ako náročná , vždy si choď za tým , čo ťa baví a nikdy s tým nesekni len preto , že nevidíš výsledky . Koniec koncov aj na strome dozreje ovocie až v ten správny čas . 

Určite by som v každej tejto činnosti chcela pokračovať a zlepšovať sa, no v prvom rade robiť to od srdca, tak ako všetko ostatné.

a preto :

Chcem ti poďakovať , že si tento článok dočítal/a a takže tiež ti patrí obrovské ĎAKUJEM za podporu , ktorú mi dávaš , či už si tu od samého začiatku, alebo si tento môj malý čudný svet objavil/a len teraz. Ďakujem a dúfam , že to spolu potiahneme ešte minimálne ďalších 5 rokov ! 

Všetko najlepšie a Dočítania nabudúce ! 

❤ Vaša Viči ❤