Krídla

Stačí, že ľuďom necháš voľnosť. Nebudeš nikoho do ničoho nútiť. Necháš ich lietať a iba občas, ak budú vážne stratení, ukážeš im cesty, kadiaľ by sa mohli vydať. Nebudeš ich však presviedčať, že tá jedna jediná cesta je správna. Nechaj človeka voľne lietať. Ukáž mu spektrá nových farieb. Daj mu krídla a nie reťaz. Dožič mu to, čo by si dožičil sám sebe. Voľnosť a prenechanie voľnosti je to, čo nám chýba. Veď ani kvet by bez vody a svetla nevyrástol.

Možno je čas nechať ísť alebo pustiť niečo, čo už dlho zvieraš a čo ťa ťaží. Možno je čas na chvíľu vypadnúť a nechať všetko len tak. Možno sa len zhlboka nadýchnuť a uletieť. Uletieť za svojimi cieľmi a snami, bez ohľadu na to, aké by to malo následky. Kedy naposledy ste si predstavovali svoje sny? 

 Jednoducho vyskúšať niečo nové a pokiaľ ti to neprinesie radosť, spravíš ďalší krok v pred. Ďalší nádych a opäť nové zamávanie krídel. Možno ťa to zavedie na staré miesta, k starým priateľom a možno uletíš ešte o kúsok ďalej. Tam, kde budeš šťastnejší. Tam, kde nájdeš útechu v maličkostiach, lásku v úsmevoch a pokoj v dotykoch.

Ak máš pocit, že teraz stojíš na jednom mieste a vravíš si, že je čas posunúť sa ďalej. Príde ti, že niekoho ťažíš, ale nevieš ako to zmeniť, začni od maličkostí. Viac pozoruj svoje okolie. Skús sa viac smiať, nerieš malé často nepodstatné veci, čo ťa dovtedy ťažili. Skús škole, kamarátom, športu či rodine obetovať trošku viac času. Nie času, ktorí vás bude všetkých vyčerpávať (samozrejme, že občas bude) ale času, kedy si všetci povedia "tak takto dobre mi už dávno nebolo."

Pamätaj, daj človeku krídla a nie reťaz. To isté platí aj pre teba. Všetkého veľa škodí, tak si oddýchni a vyskúšaj niečo nové.

Vytvorme si krídla tam, kde by sme inokedy cítili iba klietku.

Snažme sa jednoducho byť úprimne šťastným človekom.   

Viči