Naše prvé stretnutie 

Nebolo to ani tak dávno ako sa mi to zdá. Tuším to bolo jedného teplého slnečného večera , kedy som už len ležala na terase, popíjala víno a užívala si posledné slnečné lúče tohto dňa. Vždy ma to príjemné naladí a upokojí po celom náročnom dni. Keďže pracujem ako fotografka a architektka mávam dni celkom nabité, takže vždy si užívam chvíľku pre seba. Moja najlepšia kamarátka ležala v kresle kúsok odo mňa a čosi horlivo písala do mobilu. Poslednú dobu to robí často , až mi to príde až zvláštne , no nič , nechám to tak .

Začala som chodiť na kurz meditácie, a tak som sa rozhodla , že skúsim meditáciu bez pomoci iných. Veď čo môže byť lepšie ako uvoľniť sa popri západe slnka ?

Tak som si teda pohodlnejšie ľahla , vytočila dlane do hora, aby som prijímala pozitívnu energiu a ešte posledný krát som sa pozrela na ten nádherný západ slnka , ktorý sa ako more rozlieval široko-ďaleko a pomaly zatvorila oči. Začala som hlbokým nádychom a následne výdychom . Postupne som si začala predstavovať všetko , čo mám na kurze vravela naša učiteľka. Inak je to veľmi milá dáma , ktorá je vždy ochotná pomôcť. Po čase som sa ocitla v akejsi zvláštnej miestnosti . Bola pekne zariadená . Farby dokonale ladili a celkovo táto miestnosť pôsobila útulne. Tá izba mi pripomínala jednu izbu z projektu, ktorý mi bol veľmi dobre známi. Bol to projekt môjho vysneného domu , v ktorom by som raz chcela bývať. Keď som sa 'zobudila' v nádhernej obrovskej posteli s krásnym baldachýnom naskytol sa mi pohľad na nekonečné more. Vstala som z postele a vyšla cez obrovské sklenené dvere na terasu , kde má čakali raňajky. Poobzerala som sa , no nikde nikoho, keď som pri raňajkách zbadala papierik s nápisom 'Zobral som deti do parku , nech sa troška vybláznia. Vychutnaj si raňajky, keď sa vrátime domov vezmeme ťa na výlet. Leo '

Zarazilo ma to , no bez akýchkoľvek ďalších náznakov rozrušenia som zjedla raňajky a šla do sprchy . Keď som vyšla zo sprchy kohosi som začula. Vošla som do nádhernej obývačky v námorníckom štýle a uvidela som Lea hrať sa s našimi deťmi , Emmou a Denielom. Bolí rozkošný. Keď ma zbadali ako ich vo dverách pozorujem rozbehli sa ku mne s krikom a objali ma. Len som sa usmiala , pretože vždy som chcela mať takúto šťastnú rodinu. V Tom ku nám pristúpil Leo . "Môžeme vyraziť ? " spýtal sa a ja som len prikývla.

Po asi necelej pol hodine cesty sme boli na mieste. Prišli sme na miesto kde som to tak veľmi milovala. Sem som chodila vždy keď som mala nápad na nejaké pekné fotky alebo mi nebolo dobre. Dokonca som sem chodila aj keď som jednoducho potrebovala byť chvíľu sama. No tento krát tu vládla zvláštna atmosféra. Aj napriek môjmu zvláštnemu vnútornému nepokoju sme vystúpili z auta a pobrali sa na útes . Nebojte ,iba to tak hrozivo znie ,no je tam vážne nádherne. Vzala som aj deku ,ktorú som neskôr rozprestrela na trávu, aby sme si mohli urobiť piknik.

Sedeli sme na tráve a tak ako vždy som sa rozhodla tento moment zvečniť na fotografii. Nastavila som fotoaparát na samospúšť a utekala si sadnúť k mojej úžasnej rodine. Počula som ako veží odpočítavanie a tak sme všetci ako vždy kričali: " Tri, dva jednaaaaaa..." A fotoaparát cvakol.

Začalo sa stmievať a tak sme sa pobrali domov. Dali sme deti spať a ja som šla dokončiť projekt ktorému chýbali už len maličkosti . Keď tu zrazu mi pohľad , ani neviem prečo , pristál na fotoaparáte , ktorým sme sa dnes fotili. Vzala som ho do ruky a začala si pozerať fotky. No v tom som akoby zamrzla. Nevedela som či sa mi to iba nezdá a tak som si nasadila okuliare ,ktoré nosím iba výnimočne. Myslela som ti , že je to len nejaká machuľa , no na fotke , tam niekde vzadu som uvidela čosi žiarivé . Začalo sa to trblietať a zväčšovalo sa to, no po chvíli to úplne zmizlo. Sedela som na v pracovni na stoličke ako prikovaná. No z nejakého dôvodu mi to neprišlo vôbec strašidelné a tak som pokračovala v dokončovaní projektu. Keď bol hotový , tak som sa klasicky pozrela na hodinky a bolo tam 11:11 v noci. Prišlo mi to podozrivé, pretože dnes sa stalo veľa zvláštnych veci , a preto som sa rozhodla ísť radšej hneď spať.

Zaspala som veľmi rýchlo , keď v Tom to prišlo. Znova sa zjavilo to svetlo a bolo omnoho žiarivejšie ako to na fotke. Tiež sa trblietalo no keď sa svetlo ustálilo uvidela som niečo nádherné. Akoby som bola v raji . Cítila som príjemný hrejivý pocit na hrudi a videla som krásnu bytosť. Nevedela som ju identifikovať , pretože vyzerala ako človek, no zároveň tak vôbec nevyzerala. Bola to žena a mala nádherné svetlomodré čipkované šaty. Mala krásne dlhé vlasy , zavreté oči a široký upokojujúci úsmev. Čo mi ale prišlo zvláštne boli elfské uši a nádherné obrovské krídla. Začala som sa obzerať , pretože z ničoho nič som ucítila škoricovú vôňu. Nevedela som ,kde sa nachádzam , no bolo mi tam príjemné , keď zrazu bytosť predo mnou prehovorila. "Vitaj Klára, ja som tvoj strážny anjel. Prepáč mi za všetky tie zvláštne znamenia , no musel som. Niečo mi vravelo, že potrebuješ pomoc." rozprával a ja som počúvala , akoby mi kamarátka vravela nejaký pútavý príbeh. Nechápala som čo tým myslí , no on iba pokračoval: " O chvíľu opäť zmiznem , no len som ti chcel povedať , aby ťa nasledujúce situácie nezničili a aby si vedela , že som tu stále pre teba. Maj sa , budem na teba dávať pozor." a bol preč. Ja som sa náhle prebudila z tranzu na niečo ako zvonček ? Čo sa deje ? Kde to som ? A prečo mi tak veľmi piští v ušiach ? Rýchlo posadila, aby som zistila čo sa deje. Moja kamarátka stále sedela v tom istom kresle ,no teraz ju neskutočne myklo. Zľakla sa . Presne tak ako aj ja . Ani jedna sme nevedeli čo sa deje....